Kresba – odev ženský sviatočný
Kresba – odev ženský sviatočný
Sviatočný odev bohatej ženy, Čataj, začiatok 20. storočia. Žena má oblečené rukávce, ktoré sú na rukávoch vyšívané zlatou niťou cez kartón. Obliekali si ich len mladuchy na sobáš a mladé ženy z najbohatších vrstiev. Nákladná bola aj súkenná (čašká) sukňa, na ktorej boli prišitý súkenný živôtik. Zlatom vyšívané rukávce a súkenná sukňa patrili k najsviatočnejším odevným súčiastkam, ktoré sa nosili okrem sobáša iba na veľké cirkevné sviatky, na Veľkú noc a Vianoce. Zelená sukňa sa obliekala výlučne na prvý veľkonočný a prvý vianočný sviatok. Na druhý deň sa nosila už modrá súkenná sukňa. Aj tylovú šatku, spod ktorej presvitá zlatá výšivka na čepci, si mohli dovoliť len bohaté ženy.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.