Kresba – odev ženský sviatočný
Kresba – odev ženský sviatočný
Sviatočný odev vydatej ženy, Čataj, začiatok 20. storočia. Žena má oblečené rukávce s výšivkou z červenej bavlnky (úrezníka), červenú kartúnovú sukňu a k nej čiernu glotovú vyšívanú zásteru. Cez ruku má prehodenú konopnú odevnú plachtu. V ruke drží vyšívanú vreckovku. Na hlave má čepiec so stužkou. Začiatkom 20. storočia sa zmenili materiály, z ktorých sa šili odevné súčiastky. Rukávce neboli celé z jemného druhu plátna, ale predný a zadný diel sa šili z hrubšieho a len rukávy z jemnejšieho plátna. Na sviatočné sukne sa okrem saténu a kašmíru viac používal kartún.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.