Kresba – odev ženský sviatočný
Kresba – odev ženský sviatočný
Sviatočný odev ženy, Solčany, tretia štvrtina 20. storočia. Žena má oblečený bavlnený rubáš s červeno vytkávanou stánkou, šifónové rukávce a bielu damaškovú sukňu. Na sukni má opásané dve zástery – spodnú úzku (kuchynku) s vyšitými rohmi a vrchnú širokú glotovú zásteru. Na hlave má čepiec previazaný maľovanou stuhou a bielu šifónovú šatku, zdobenú v rohoch dierkovou výšivkou, štikuvaním. Takto oblečená chodila najmä stredná generácia žien. V druhej štvrtine 20. storočia sa z tradičného odevu vytratilo doma tkané konopné i bavlnené plátno a nahradili ho továrenské bavlnené materiály. Rovnako sa na minimum zredukovala výzdoba odevu.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.