Kresba – odev ženský sviatočný
Kresba – odev ženský sviatočný
Sviatočný odev mladej ženy v letnom období, Jalovec, koniec 19. storočia. Žena má oblečený rubáš, rukávce s taclami, bielu sukňu (kitlu), širokú čiernu zásteru (záponu) z perkálu a živôtik. Pod živôtikom má krížom cez hruď uviazanú šatku (kosičku), ktorá sa začala nosiť len koncom 19. storočia. Na hlave má žena čepiec a bielu šifónovú šatku. Pod pravou pazuchou drží zloženú odevnú plachtu (obrus), ktorou sa ženy zahaľovali v prípade chladu alebo dažďa. Plachta sa nosila za každého počasia v lete i v zime. Takto oblečené chodili mladé ženy v nedeľu do kostola.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.