Kresba – odev ženský zimný
Kresba – odev ženský zimný
Vrchný odev ženy v zimnom období, Bzovík, druhá štvrtina 20. storočia. Žena má oblečený rubáš, ritník, rukávce, kožuštek, sukňu z modrotlače (kidľu) a modrotlačovú zásteru (tarkavú šatu). Na hlave má na čepci uviazanú šatku. Ritník bola odevná súčiastka, ktorá rozširovala boky. Mal podobu rubáša, skladal sa z vrchnej stánky a zo spodnej, sukňovitej časti, ktorá bola kratšia ako v prípade rubáša. Siahala len do výšky bokov a bola viac nariasená. V obci sukňou nazývali len súkennú sukňu. Všednú bielu plátennú sukňu nazývali zástera, sviatočnú bielu plátennú sukňu volali kinteš a sukňa z modrotlače bola kidľa.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.