Kresba – oplecko
Kresba – oplecko
Rukávce, Čierny Balog, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce (oplecko) sú ušité z domáceho bavlneného plátna a rukávy zo šifónu. Majú rovný strih, s rukávmi prišitými bokom, ktorých horné okraje sú spolu s okrajmi predného a zadného dielu drobno nazberané a všité do úzkeho obalka krčného výstrihu. Strih rukávcov je totožný so strihom dlhej ženskej košele. V 19. storočí sa rukávce nosili spolu s rubášom, pendlíkom. Rubáš siahal spod pazúch po kolená, nemal ramienka, v páse ho pridŕžalo opásanie vrchnou sukňou. Prestal sa nosiť na prelome 19. a 20. storočia.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.