Kresba – rubáš
Kresba – rubáš
Rubáš, Veľký Blh, koniec 19. storočia. Rubáš (pendeľ) je ušitý z dvoch pôl hrubšieho domáceho konopného plátna, medzi ktoré sú na bokoch vložené dva kliny. V 19. storočí sa kliny všívali pomocou voľných ozdobných švíkov, ktoré bolo vidno, keď sa pri práci sukňa vykasala. Rubáš nemal ramienka. V páse sa pridržiaval prepásaním šnúrkou, ktorá bola niže vrchného okraja. Po prepásaní sa vrchná časť rubáša prehla a tak tvorila vypchávku bokov pod spodnými sukňami. Rubáš sa prestal nosiť na prelome 19. a 20. storočia.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.