Kresba – rubáš
Kresba – rubáš
Rubáš, Poniky, začiatok 20. storočia. Rubáš (spodňa) sa skladá z vrchnej časti (stánky) a zo spodnej časti (spodníka). Červenú stánku nosili ženy všetkých generácií, rozdiel bol len vo vytkaných vzoroch. Staršie ženy mali vzory drobnejšie, ženy stredného veku väčšie a slobodné dievčatá veľké a najnovšie vzory. V období smútku a v pôste boli stánky biele, s čiernym, modrým alebo zrebným vzorom z konopnej nite. Spodník je ušitý zo šiestich kosých pôl z domáceho konopného alebo polokonopného plátna. Rubáš sa obliekal ako prvý, na holé telo. V polovici 20. storočia ho už nosila len generácia najstarších žien.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.