Kresba – rubáš
Kresba – rubáš
Rubáš, Čataj, začiatok 20. storočia. Rubáše sa šili z domáceho konopného plátna. Skladali sa z dvoch dielov, vrchného (životka) a spodného (rubáča). Na živôtiku bol rubáš zdobený pásom bielej výšivky. Začiatkom 20. storočia sa k bielej výšivke pridružila červená a postupne aj výšivky ďalších farieb. Spodný diel bol po celej dĺžke drobno skladaný, riasený. Rubáš bol základnou a najspodnejšou súčiastkou ženského odevu. Obliekal sa na holé telo. Nosil sa pod všedný aj sviatočný odev po celý rok, v lete i v zime, ženy v ňom aj spávali. Všeobecne sa rubáše prestali nosiť v priebehu prvej polovice 20. storočia.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.