Kresba – rukávce pracovné
Kresba – rukávce pracovné
Rukávce na všedný deň, Čataj, koniec 19. storočia. Rukávce sú šité z hrubšieho bieleho továrenského plátna, rumborského, ktoré sa kupovalo v Trnave, Modre alebo v Bratislave. Pôvodne sa šili z domáceho konopného plátna. Rukávy sú všité bokom medzi predné diely a zadný diel. Horný okraj rukávov a dielov je drobno nariasený a všitý do úzkeho obalka. Konce rukávov sú stiahnuté riasením a ich okraje sú vystrapkané. Rukávy zdobí hustá plná výšivka červenej farby, ktorá je kontúrovaná čiernou niťou a prerušená niekoľkými pruhmi farebnej hrachovinky. Rukávce bez výšivky na rukávoch nosili staršie ženy a ženy z chudobnejších vrstiev.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.