Kresba – šatka dlhá – úprava na hlave
Kresba – šatka dlhá – úprava na hlave
Úprava hlavy vydatej ženy, Dolná Mariková, koniec 19. storočia. Vydaté ženy nosili na čepci dva druhy šatiek – dlhú obdĺžnikovú šatku (podvijku) a štvorcovú šatku (plachetku). Žena má na čepci uviazanú obdĺžnikovú šatku, podvijku. Šatka bola z tenkého mušelínu alebo vapéru, po okrajoch vyšívaná, vždy v takých istých farbách, v akých bol vyšívaný čepiec a rukávce, ktoré mala žena oblečené. Šatka bola tesno ovinutá okolo hlavy tak, aby nebolo vidno čepiec. Postupovalo sa sprava doľava, pričom sa dbalo, aby po uviazaní oba konce visiace vpredu boli rovnako dlhé.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.