Kresba – spodná sukňa
Kresba – spodná sukňa
Spodná sukňa z 1.polovice 20.storočia. Zhotovená je z domáceho plátna, spodnú časť má vytkanú. K širokému obalku sukne sú prišité plecnice, ktoré sa robievali aj z cigánskej tkanice.
Spodná sukňa. Prvá polovica 20. storočia. Sukňa (sponnia sukňa) je ušitá zo štyroch pôl domáceho ľanového plátna, s červeným vytkaním nad spodným okrajom. Má biele plecnice, ktoré ju držali v páse. Biele spodné sukne sa nosili už v 19. storočí, a to najmä vo sviatočné dni. Pod bielu spodnú sukňu sa v 20. storočí obliekali ešte dve až tri spodné sukne z červeného barchetu. Spodné sukne sa v priebehu prvej polovice 20. storočia šili aj z domáceho bavlneného plátna. V čase smútku si ženy obliekali bielu spodnú sukňu, ktorá mala modré vytkanie a zelené lemovanie.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.