Kresba – sukňa
Kresba – sukňa
Sukňa, Čierny Balog, druhá švrtina 20. storočia. Sukňa (kikľa) je ušitá zo štyroch pôl modrotlače (tlačeniny) s drobným bielym vzorom. Časť prednej poly je z modrého kartúnu. Sukňa je po celej dĺžke drobno riasená. Na začiatku 20. storočia boli sukne drobno skladané len v páse. Spodný okraj je podšitý širším pásom červeného kartúnu, z ktorého vidno len úzky pásik. Na podšitie sa používalo plátno aj modrej alebo zelenej farby. Výzdoba sukne bola veľmi skromná. Tvorilo ju iba niekoľko pásikov strojového štepovania bielou niťou a veľmi úzkych zámikov.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.