Kresba – sukňa so živôtikom

Kresba – sukňa so živôtikom

Kresba – sukňa so živôtikom

Výrobca
Líčeniková-Škrabalová Viera
Techniky
akvarel
Dátum pôvodu
1962
Materiál
vzory a výzdoba
Rozmer
kresba: šírka = 30.0 cm kresba: dĺžka = 44.0 cm
O výrobku

Sukňa so živôtikom, Poproč, koniec 19. storočia. Sukňa (kabat) je ušitá z piatich pôl bieleho tenkého šifónu a živôtik (vist) z červeného hodvábneho brokátu. Pôvodne sa biela plátenná sukňa nosila vo všedné aj sviatočné dni. Na všedné dni sa šila z konopného a na sviatočné dni z ľanového plátna. Koncom 19. storočia, keď sa šila už len zo šifónu, sa z nej stala sviatočná odevná súčiastka. Živôtik mohol byť pôvodne ušitý aj z tenkého červeného súkna. Okrem červených živôtikov sa nosili sukne s modrými živôtikmi. Tie boli určené najmä na obdobie smútku a na pôstne obdobia roka.

Author
Líčeniková-Škrabalová Viera

Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.

Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.

Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.

Author
Líčeniková-Škrabalová Viera

Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.

Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.

Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.

ÚĽUV