Kresba – sukňa so živôtikom

Kresba – sukňa so živôtikom

Kresba – sukňa so živôtikom

Výrobca
Líčeniková-Škrabalová Viera
Techniky
akvarel
Dátum pôvodu
1951
Materiál
vzory a výzdoba
Rozmer
kresba: šírka = 30.0 cm kresba: dĺžka = 44.0 cm
O výrobku

Sukňa so živôtikom, Myslava, prvá polovica 20. storočia. Sukňa (čarny kabat) je ušitá zo štyroch pôl modrotlače s drobným bielym vzorom a z jednej poly modrého kartúnu. Živôtik (vist) je z červeného jemného súkna. Zdobia ho našité zlaté bortne. Medzi živôtik a sukňu je všitý pás bieleho hrubšieho plátna, červeno vytkaného bavlnou alebo vlnou. Nová sukňa z modrotlače sa nosila vo sviatočné dni najmä v lete. Ak bola staršia, obnosená, obliekala sa už len vo všedné dni. V zime sa nosila čierna súkenná sukňa. Sukňou nazývali v obci len súkennú sukňu, sukne z iných materiálov boli kabaty.

Author
Líčeniková-Škrabalová Viera

Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.

Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.

Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.

Author
Líčeniková-Škrabalová Viera

Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.

Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.

Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.

ÚĽUV