Kresba – sukňa so živôtikom – kartúnová
Kresba – sukňa so živôtikom – kartúnová
Sukňa so živôtikom, Čataj, začiatok 20. storočia. Sukňa je ušitá z červeného, pestro potlačeného kartúnu, živôtik z červeného zamatu. Sukňa je nad spodným okrajom zdobená strojovou výšivkou. Živôtik je lemovaný zúbkami z tenkého červeného súkna a zdobený našitými striebornými bortňami a šnúrkami. Okrem kartúnu sa sukne šili aj zo saténu a z kašmíru. Z kartúnu sa šili najmä sukne na všedné dni, zo saténu a z kašmíru na sviatočné dni. K sukniam na všedné dni bol živôtik z toho istého materiálu, z akého bola sukňa. Sviatočné sukne mali živôtik zo zamatu.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.