Kresba – sukňa so živôtikom – modrotlačová
Kresba – sukňa so živôtikom – modrotlačová
Sukňa so živôtikom, Kubrá, začiatok 20. storočia. Sukňa (garaša) je ušitá zo šiestich pôl modrotlače s drobným vzorom. Predná pola je hladká, zadné poly sú po celej dĺžke drobno naskladané. Spodný okraj sukne je podšitý širším pásom z červeného kartúnu. Na sukni je prišitý súkenný živôtik. Sukňa so živôtikom sa nosila vo sviatočné dni. Až staršia, obnosená sa mohla nosiť aj vo všedné dni. Vzor na sukni bol žltý, oranžový alebo zelený, vždy v kombinácii s bielym. V čase pôstu a smútku si ženy obliekali sukne s modrým vzorom. Červené podšitie sukne vyniklo, keď si slobodné dievčatá a mladé ženy pri tanci vypli predný okraj sukne do pása.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.