Kresba – sukňa súkenná
Kresba – sukňa súkenná
Sukňa, Krakovany, začiatok 20. storočia. Sukňa (tažká sukna) je ušitá zo zeleného súkna. Spodný okraj zdobia tri pásy hodvábnej stuhy. Predná pola sukne, ktorú zakrývala zástera, bola z úsporných dôvodov vždy z lacnejšieho materiálu. Sukňa patrila k odevným súčiastkam slávnostného odevu slobodných dievčat a mladých žien, ktoré ju mohli nosiť do veku približne 30 rokov. Tvorila tiež súčasť svadobnému odevu mladuchy. K sukni na sobáš sa obliekal živôtik z ťažkého brokátu s červeným lemovaním a biela zástera so žltou výšivkou.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.