Kresba – sukňa sviatočná
Kresba – sukňa sviatočná
Sukňa, Opatová, začiatok 20. storočia. Sukňa (šíková sukňa) je ušitá z čierneho glotu. Po celej dĺžke je nariasená a spodný okraj má podšitý pásom červeného kartúnu. Podšitie chránilo spodný okraj pred predratím. Názov dostala od striebornej kovovej čipky (šíku), ktorú má spolu so zelenou stuhou našitú nad spodným okrajom zadnej časti. V 19. storočí sa obliekala len pri príležitosti veľkých sviatkov. Patrila aj k svadobnému odevu mladuchy. Začiatkom 20. storočia si ju obliekala už len mladucha na sobáš.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.