Kresba – sukňa zošitá so živôtikom
Kresba – sukňa zošitá so živôtikom
Sukňa so živôtikom, Záriečie, začiatok 20. storočia. Sukňa je ušitá z piatich pôl modrotlače s drobným bielym vzorom. Z modrotlače je aj živôtik. Červené lemovanie na živôtiku je z molina. Červená farba lemovania dokladá, že ide o sukňu určenú pre slobodné dievča alebo mladšiu ženu. Staršie ženy mali živôtik lemovaný čiernym. Modrotlačové sukne sa začali nosiť na prelome 19. a 20. storočia. Spočiatku sa obliekali na všedný deň, v druhej štvrtine 20. storočia už aj na sviatočné príležitosti. Modrotlačové sukne, na rozdiel od bielych plátenných sukieň (rubášov), sa nazývali sukne.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.