Kresba – účes dievčenský
Kresba – účes dievčenský
Účes slobodného dievčaťa, Krakovany, začiatok 20. storočia. Úprava účesu sa začínala rozčesaním a rozdelením vlasov pútcom na dve časti. Po stranách sa vlasy uhladili a vzadu sa previazaním bielou šnúrkou znova spojili do jedného prameňa. Prameň sa zaplietol do vrkoča, copu. Vo všedné dni si dievčatá na koniec vrkoča uviazali úzku jednofarebnú žltú alebo ružovú stužtičku, v nedeľu širšiu bielu alebo žltú kvetovanú stužku. V čase pôstu alebo smútku sa viazala stužka čisto biela alebo modrá. Na veľké sviatky sa na hornú časť vrkoča žltou úzkou stužtičkou priviazala ešte široká biela kvetovaná stuha. Dievčatá v letnom i zimnom období chodili prostovlasé.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.