Kresba – účes dievčenský – úprava hlavy
Kresba – účes dievčenský – úprava hlavy
Sviatočná úprava dievčenského účesu z prvej polovice 20.storočia. Okrem stuhy na konci vrkoča nosili dievčatá šnúru so strapčekmi uviazanú o koreň vrkoča.
Účes slobodného dievčaťa. Prvá štvrtina 20. storočia. Najprv sa vlasy pútcom rozdelili na dve časti a začesali sa dozadu. Potom sa rozdelili na dva pramene a každý prameň sa zaplietol do vrkoča. Do koncov oboch vrkočov sa vplietla dlhá hodvábna stuha červenej alebo ružovej farby tak, že tvorila jednu slučku a dva konce. Oba vrkoče sa pri koreni stiahli a uviazali dlhou bavlnenou šnúrou, ktorá mala na každom konci po sedem bavlnených brmbolcov. Tento účes sa nosil iba vo sviatočné dni. Dievča si ho mohlo zapliesť, až keď dosiahlo vek 14 – 16 rokov.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.