Kresba – účes ženský – postup česania
Kresba – účes ženský – postup česania
Účes vydatej ženy, Zázrivá, začiatok 20. storočia. Najskôr sa vlasy pútcom rozdelili na dve časti a nahladko začesali dozadu. Začesané vlasy sa namastili slaninou alebo olejom z topoľových púčikov. Po rozčesaní a namastení vlasov si žena založila na zátylok podložku do účesu (kičku). Tvoril ju do oblúka stočený drôt, omotaný plátnom, so šnúrkami na upevnenie účesu. Okolo podložky si žena postupne omotala a pomocou šnúrok upevnila rozčesané vlasy. Na záver úpravy sa podložka s omotanými vlasmi zdvihla a upevnila na temene hlavy. Olej z topoľových púčikov sa získal tak, že púčiky sa uvarili vo vode a scedili sa. Do scedenej vody sa pridalo maslo. Tekutina sa varila dovtedy, kým sa všetka voda nevyparila. Výsledkom bol žltý voňavý olej.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.