Kresba – účes ženský – postup česania
Kresba – účes ženský – postup česania
Postup česania ženského účesu z 1.polovice 20.storočia. Ženy nosili vlasy sčesané hladko dozadu, na vrchu hlavy ich mali podložené kolečkom z drôtu, ktoré bolo omotané tenkým plátnom. Na temene sa vlasy stiahli šnúrkou, rozdelili na polovicu, každý prameň omotali šnúrkou a obtočili cez vlasy okolo kolieska, čím vznikol účes, chomľa.
Účes vydatej ženy. Prvá štvrtina 20. storočia. Na začiatku úpravy účesu na chumľu sa vlasy nahladko začesali dozadu. Začesané vlasy sa na rozhraní temena a vrchu hlavy priečne rozdelili na dve časti. Predná časť sa prehodila dopredu a na zadnú časť sa založila podložka do účesu. Tá mala tvar kolieska a bola zhotovená z drôtu nahrubo omotaného pásikom plátna. Predná časť vlasov sa ponad podložku vrátila dozadu a stiahla sa šnúrkou. Stiahnuté vlasy sa rozdelili na dva pramene. Každý prameň sa skrútil spolu s jedným koncom šnúrky. Skrútené pramene sa na záver obtočili a zviazali okolo podložených vlasov.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
