Kresba – účes ženský – postup česania – pokračovanie
Kresba – účes ženský – postup česania – pokračovanie
Účes vydatej ženy, Spišský Štvrtok, prvá polovica 20. storočia. Hrubý prameň vlasov si žena rozdelila na dva tenšie pramene a každý z nich zaplietla do vrkoča. Súčasne zaplietla do vrkoča aj čiernu šnúrku, ktorou boli vlasy zviazané. Zapletené vrkoče omotala okolo podložky do účesu (kolieska). Výsledný účes, nazývaný konťa, tak dostal kruhovú podobu. Na hotový účes si žena založila čepiec.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.