Kresba – zástera slávnostná
Kresba – zástera slávnostná
Sviatočná zástera, Kubrá, koniec 19. storočia. Zástera je ušitá z dvoch pôl jemného mangľovaného doma tkaného konopného plátna. Poly sú zošité ozdobným spojovacím švíkom. V páse je zástera drobno nazberaná a po celej dĺžke naskladaná. Široký pás výšivky je zložený z výšivky na výrez a z hrachoviniek. Výšivka je vyšitá tenkou domácou konopnou niťou, ktorá je na žlto zafarbená šafránom. Zástera patrila k sviatočným odevným súčiastkam slobodných dievčat a mladých žien, ktoré ju nosili len vo veľké cirkevné sviatky. Staršie ženy mali podobné zástery, ale s podstatne menej rozsiahlou výšivkou.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.