Kresba – zástera ženská biela
Kresba – zástera ženská biela
Zástera, Solčany, koniec 19. storočia. Zástera (kuchynka) je ušitá z jednej rovnej poly jemného továrenského bavlneného plátna – perkálu. Horné rohy zdobí predkreslená výšivka červenou a modrou bavlnkou. Okraje lemuje širší pás bielej paličkovanej čipky. Zámiky v spodnej časti zástery slúžili na jej skrátenie. Zástera patrila k odevným súčiastkam, ktoré sa nosili vo všedné dni. V priebehu prvej polovice 20. storočia sa popri bielych úzkych zásterách začali nosiť aj tmavé úzke zástery. Vo sviatočné dni sa opásavali dve zástery – spodná úzka (kuchynka) a vrchná široká.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.