Kresba – zástera ženská sviatočná
Kresba – zástera ženská sviatočná
Zástera, Čataj, koniec 19. storočia. Zástera (úzka fertuška) je z jednej poly domáceho konopného plátna. V páse je skladaná (falduvaná) do niekoľkých prešitých skladov. Uväzovala sa párom širších červeno, prípadne aj modro vytkávaných továrenských tkaníc. Na spodnom okraji je vystrapkaná a zdobená pásom bielej výšivky. Súčasťou výšivky bývalo vyšité meno majiteľky zástery. V 19. storočí a začiatkom 20. storočia boli nové konopné zástery súčasťou sviatočného odevu slobodných dievčat a mladých žien. Staršie ženy nosili tmavé konopné zástery (farbenícke), ktoré sa nosili farbiť do Trnavy alebo Modry. Obnosené zástery sa nosili už len vo všedné dni.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.