Kresba – žena v čepci
Kresba – žena v čepci
Žena v čepci z 1.polovice 20.storočia. čepiec bol ušitý zl kašmíru, hodvábu alebo novšie z brokátu. Farba čepca mohla byť rôzna, najčastejšie červená. Čepiec sa skladal z dvoch častí, z peredku a kolečka. Predná časť bola vpredu strihaná do špice, ktorá tvorila nad čelom čopok a bola olemovaná pestrou stuhou, starodávnejšie červenou a úzkou jednofarebnou čiernou alebo červenou stužkou. V päťdesiatych rokoch prišívali k okraju čepca zúbky. V spodnej časti zadného dielu, kolečka, boli ušité hrubou niťou slučky, ktoré slúžili na vtiahnutie šnúrky, galunka.
Čepiec. Prvá štvrtina 20. storočia. Čepiec je ušitý z farebného kašmíru. Skladá sa z predničky (perednika) a dienka (kolečka). Prednička má na prednom okraji vykrojený hrot (čopok). Čepiec sa zakladal tak, aby bol hrot v strede čela a aby spod čepca nebolo vidno vlasy. Čepiec na hlave pridŕža čierna hodvábna stuha (galuonok), ktorá je ovinutá okolo účesu a dienka. Najbežnejšou farbou čepca bola červená. V druhej štvrtine 20. storočia sa začali nosiť čepce aj ružovej alebo žltej farby. V tom období sa tiež začali na predný okraj čepca prišívať biele zúbky.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
