Kresba – žena v pracovnom odeve
Kresba – žena v pracovnom odeve
Pracovné oblečenie ženy z 1.polovice 20.storočia.
Všedný odev ženy v zimnom období. Prvá štvrtina 20. storočia. Žena má oblečený plátenný rubáš (bendľacku), rukávce z domáceho kepra – drilichu, živôtik, sukňu z modrotlače a úzku zásteru (šurc) z toho istého materiálu. Na hlave má jednoduchý čepiec a na nohách súkenné krpce (kolcúny). Nesie batoh (zajdu) z červeno vytkaného obrusu (partku). Takto oblečené chodievali ženy na pasienok po nadojené mlieko. Všedný odev sa často skladal zo starších, obnosených sviatočných odevných súčiastok. Spod zástery vidno prednú polu sukne, ktorá sa z úsporných dôvodov šila z lacnejšieho materiálu ako ostatná časť sukne.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.