Kresba – živôtik mužský
Kresba – živôtik mužský
Lajblík, Mokrý Háj, začiatok 20. storočia. Lajblík (pruclek) je ušitý zo zeleného hodvábneho taftu a podšitý hrubším bielym bavlneným plátnom. Predné okraje sú oblúkovito vykrojené a lemované pásikom jemného červeného súkna. Zapína sa iba na jeden horný gombík. Siaha do pol hrude. Lajblíky sa šili aj z glotu alebo zo zamatu, najčastejšie modrej farby, ale bývali aj červené alebo čierne. Lajblík patril k sviatočným odevným súčiastkam, nosil sa k plátenným gatiam i k súkenným nohaviciam. Vo všedné dni sa neobliekal. K lajblíku patrila ešte dlhá široká biela brokátová stuha so striebornými strapcami na koncoch. Preložená napoly sa krížom cez hruď zľava doprava upla na spodné cípy lajblíka a nechala sa visieť pozdĺž tela.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.