Kresba – živôtik mužský sviatočný
Kresba – živôtik mužský sviatočný
Lajblík, Studienka, začiatok 20. storočia. Lajblík, pruclek je ušitý z modrého, vzorovaného hodvábneho saténu, rovného strihu. Siaha len do pol hrude. Podšitý je bielym bavlneným plátnom. Do oblúka strihané okraje predných dielov zdobia zúbky strihané z farebných tenkých súkien. Pozdĺž okrajov sú našité biele sklenené gombíky, z ktorých sa zapínal len horný a spodný gombík. Okraje krčného výstrihu a švíky na chrbte zdobí jednoduchá farebná výšivka. Súčasťou lajblíka boli dve dlhé, biela a ružová, stužky, ktoré boli uviazené v hornej gombíkovej dierke. Hodvábne lajblíky sa obliekali len k sviatočnému oblečeniu v nedeľu do kostola. V nedeľu odpoludnia sa nosili kartúnové lajblíky.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.