Kresba – živôtik na sobáš
Kresba – živôtik na sobáš
Živôtik, Krakovany, začiatok 20. storočia. Živôtik je ušitý z ťažkého zelenkavého brokátu s veľkým vzorom červených ruží. Okraje lemuje široká červená hodvábna stuha. Zapína sa na tri dvojdielne liate cínové spony. Materiál živôtika a farba lemovania napovedajú, že ide o živôtik, ktorý si na sobáš obliekala mladucha k zelenej súkennej sukni. Ak mala mladucha oblečenú modrú súkennú sukňu, potom bol živôtik biely, lemovaný bielou kvetovanou hodvábnou stuhou.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.