Kresba – živôtik ženský
Kresba – živôtik ženský
Živôtik, Zázrivá, začiatok 20. storočia. Živôtik (brusliak) je ušitý z čierneho kašmíru a podšitý bielo-červeným kartúnom. Strihaný je do pása, pozdĺž spodného okraja má našitý rad oblých šosíkov, hučiek. Zapína sa na drobné gombičky. Živôtiky sa šili aj z modrého kašmíru, vždy mali však červený alebo ružový vzor kvetov. Nové sa nosili vo sviatočné dni, staršie, obnosené už len vo všedné dni. V druhej štvrtine sa začali nosiť živôtiky, ktoré na spodnom okraji nemali šosíky, ale úzky volán (rojdičku) a šili sa aj z čierneho glotu, brokátu alebo zo zamatu.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.