Kresba – živôtik ženský
Kresba – živôtik ženský
Živôtik, Suchá Hora, prvá štvrtina 20. storočia. Živôtik (pruclík) je ušitý z kašmíru (tibetu) a podšitý domácim ľanovým plátnom. Strihaný je do pása, spodný okraj zdobí krátky nazberaný volán. Siaha do pása. Kašmírové živôtiky boli súčasťou sviatočného odevu žien. Vo všedné dni sa nosili z modrotlače. V priebehu prvej polovice 20. storočia ich nahradili živôtiky (gorzety), ktoré boli prevzaté z odevu susedných obcí v Poľsku. Charakteristickým znakom týchto živôtikov sú pätky (kaletky), ktoré nahradili pôvodný volán, a pestrá farebná výzdoba.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.