Kresba – živôtik ženský sviatočný
Kresba – živôtik ženský sviatočný
Živôtik, Úľany nad Žitavou, začiatok 20. storočia. Živôtik (pruclík) je ušitý z tmavého kvietkovaného atlasu a podšitý bielym bavlneným plátnom. Má rovný strih, siaha do pása. Živôtik sa zakasával do sukne. Na sviatočné dni sa živôtiky šili z atlasu, glotu, kašmíru alebo zo zamatu tmavších farieb, bez vzoru alebo s drobným vzorom. Na všedné nosenie boli určené živôtiky z kartúnu, kanafasu alebo angínu, bledých aj tmavších farieb, taktiež bez vzorov alebo s drobnými vzormi.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.