Kresba – živôtik ženský
Kresba – živôtik ženský
Živôtik, Sečovská Polianka, prvá polovica 20. storočia. Živôtik (derekál) je ušitý zo zeleného zamatu, predná časť z ružového kašmíru. Podšitý je bielym bavlneným plátnom. Zdobia ho našité ozdobné bortne. Má rovný strih a zapínanie na patentky na ľavej strane. Živôtiky nosili len slobodné dievčatá a mladé ženy. Okrem zamatu sa šili aj z plyšu alebo z brokátu zelenej, modrej či ružovej farby. Pôvodne sa zapínali na háčiky v strede predných dielov. Staršie ženy si namiesto živôtika uviazali krížom cez hruď veľké šatky alebo v chladnom období si obliekli kabátik.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.