Nová publikácia z edície Tradícia dnes prináša celistvý, doteraz nepublikovaný pohľad na kováčstvo Rómov na Slovensku v kontexte ich etnokultúrneho vývoja s reflektovaním podôb a špecifík materiálnej zložky (pracovné postupy, výrobky) i spoločenskej stránky (postavenie kováčov v spoločenstvách Rómov i z pohľadu nerómskych obyvateľov) tohto zamestnania. Kováčske remeslo (i hudobníctvo) vykonávané Rómami sa stretli so záujmom majoritného obyvateľstva a umožnili Rómom v priebehu 16.-18. storočia prejsť na trvalo usadlý spôsob života. V tom spočíva výnimočný význam tohto remesla ako pre Rómov, tak aj pre majoritné obyvateľstvo. Technológiu spracovania kovov si priniesli Rómovia z indickej pravlasti. Svedčia o tom prvky v technológii práce (napr. kovanie na zemi) i používané nástroje (napr. dvojica kožených mechov), ktoré dodnes v Indii používajú predpokladaní príbuzní európskych Rómov. Rómski kováči sa zameriavali na produkciu výrobkov, ktoré nevyrábali miestni nerómski kováči a preto nedochádzalo ku konkurencii. Do polovice 20. storočia to boli predovšetkým šindľové, krokvové, podkovové, železničné klince, nástroje pre roľníkov (okovanie pluhov, reťaze, sekery a i.), debnárov, vareškárov, stolárov, kolárov, šindliarov i predmety do domácnosti (nože, sekáče, trojnožky, ocieľky na nietenie ohňa, pasce na chytanie zvierat a pod.). Na príklade folklóru (piesne, príslovia) autor ukazuje, že rómski kováči boli vážení tak príslušníkmi svojej komunity, ako aj zo strany majoritného obyvateľstva. Publikácia sleduje vývoj kováčstva Rómov aj od polovice 20. storočia, kedy lacné fabrické výrobky utlmili záujem o výrobky kováčov a preto rómski kováči udržiavali svoje remeslo vytváraním kováčskych dielní, neskôr zameraním sa na umelecké kováčstvo.

Dvojjazyčná: slovensko-anglická mutácia a popis k fotografiám a obrázkom

Vydalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave, štátna príspevková organizácia zriadená Ministerstvom kultúry SR, v roku 2018.