Soľnička
Soľnička
Soľnička drevená, zhotovená sústružením, hrubostenná, hladký miskovitý tvar so skoseným okrajom, ktorý je po obvode zdobený vyrezávanými (tmavými) trojuholníkmi. Korpus zdobia po obvode dve ryté tmavé linajky.
Tvorba akad. soch. Václava Kautmana je bytostne zviazaná s drevom. Zasvätil mu celý život a len výnimočne siahol po inom materiáli. Ak by sme jeho prácu mali definovať, asi najvýstižnejším pomenovaním by bol súzvuk. V zmysle citlivého prepojenia prirodzených vlastností „živého“ materiálu s Kautmanovou kreativitou, chápaním tvaru, výtvarným cítením. Pôvodne chcel študovať prírodné vedy, ale spoločenská situácia sa nástupom fašizmu neočakávane zvrtla a musel sa rozhodnúť pre inú školu. Ako náhradu si zvolil v tom čase už etablovanú strednú Školu umeleckého remesla v Brne. Tu (od roku 1939) začal pôsobiť vo funkcii riaditeľa uznávaný pedagóg, propagátor nových názorov v dizajne a úžitkovom umení a znalec ľudového umenia Jozef Vydra. Tvorivá osobnosť riaditeľa, ktorý predtým vybudoval na Slovensku progresívnu ŠUR-ku, nepriamo vplývala aj na študenta Kautmana. Na škole študoval odbor umeleckého rezbárstva pod vedením učiteľa, vynikajúceho rezbára Heřmana Kotrbu. Po vojne nasleduje štúdium na pražskej UMPRUM v sochárskom ateliéri Karla Dvořáka.
Po škole prichádza do Bratislavy a nastupuje ako výtvarník v odbore spracovania dreva v ÚĽUV-e. Václav Kautman bol od začiatku v priamom a intenzívnom kontakte s ľudovými výrobcami. Fascinovala ho ich zručnosť a spätosť s materiálom, prirodzene stáročiami vytvárané formy vychádzajúce z úžitkovej povahy predmetu. Postupne si osvojuje všetky techniky ručného spracovania dreva (absolvoval kurzy priamo u ľudových výrobcov – dlabanie, štiepanie, tokárenie, debnárstvo) a následne ich využíval v nových tvarových kontextoch. Patril k tej generácii výtvarníkov, ktorí najviac ovplyvnili výtvarné smerovanie vtedajšej produkcie ÚĽUV-u. V roku 1951 vytvoril Kautman prvý znak ÚĽUV-u. Vo vtedajšej tvorbe sa sústreďuje najmä na drobné úžitkové predmety pre kuchyňu a jedálenský stôl a na pamiatkové predmety – dózy, soľničky a zásobnice na soľ, valčeky na cesto, poháre, kazety, misky, svietniky. Na jeho predmetoch a malých zvieracích figúrkach z tohto obdobia vidieť maximálne sústredenie na hľadanie moderného artikulovania klasických ľudových motívov a tvarov. Pri práci s materiálom sa necháva inšpirovať jeho štruktúrou a prirodzenými vlastnosťami. Od roku 1954 sa stáva hlavným výtvarníkom ÚĽUV-u. Okrem práce pre ÚĽUV sa od roku 1951 paralelne aktivizuje aj v Sekcii úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva, ktorá patrila pod Slovenský zväz výtvarných umelcov (pôsobili tu viacerí výtvarníci z ÚĽUV-u). Spolupracuje na propagácii aj na organizácii výstav a sám sa výstav zúčastňuje ako autor. Pri drobných úžitkových predmetoch začína v tej dobe tvoriť kolekciu vtáčikov. Táto téma natrvalo vstúpi do jeho ateliéru. Hoci ide o drobné figúrky určené pre interiér, prejavuje sa v nich azda najvýraznejšie jeho schopnosť prepojiť sochárske a dizajnérske cítenie. Drobné korpusy vtákov tvaruje odpozorovaním z prírody, ale zjednodušuje tvar a dáva mu hladkú organickú až aerodynamickú formu. Ďalšou jeho veľkou témou sú ryby. V čase, keď pracuje ako hlavný výtvarník ÚĽUV-u, v rokoch 1956 – 1961 pripravuje ako organizátor niekoľko desiatok výstav – vyberá exponáty, koncipuje libretá. Pripravuje prezentácie ľudového umenia v zahraničí. Od roku 1954 začal V. Kautman pracovať aj ako odborný asistent na VŠVU. V roku 1961 odchádza z ÚĽUV-u, aby sa stal najmä pedagógom – s ÚĽUV-om naďalej spolupracuje ako odborný poradca. V jeho tvorbe nastáva odklon od navrhovania úžitkových predmetov a o to intenzívnejšie sa začína venovať voľnej tvorbe. Hlavnou témou je figurálna plastika inšpirovaná živou prírodou, ženským telom, a hlavným materiálom je stále drevo. Do konca svojho života neprestal tvoriť. Jeho tvorbu charakterizoval Jozef Kotík ako tú, ktorá „kultivuje naše zmysly“.
Zdroj: RUD 2/2001, autorka textu: Ľubica Hustá