Vyrastala v Moravskom Lieskovom a atmosféra jeho tradičnej kultúry ju ovplyvnila na celý život, hoci väčšinu času prežila v mestách. K ľudovému umeniu sa dostala vďaka starým rodičom a tradíciám rodného kraja už v detstve. V bezprostrednom susedstve ich rodiny žila „tetička“, ktorá priadla, tkala i vyšívala. S kamarátkou jej pomáhali na trlici lámať konope a postupne sa zoznamovali aj s pradením konopných nití i zhotovovaním ľudového odevu. Ženy idúce v ňom v nedeľu do kostola boli pre malú Boženu Adamicovú akoby modelkami na móle. Dodnes musí obdivovať ich cit pre mieru, keď na výrobkoch, ktoré vyšli spod ich rúk, nebolo jedinej zbytočnosti.

Aj s maľovanými vajíčkami sa stretala už v detstve. V Moravskom Lieskovom ich dostávali chlapci na šibačky – síce varené, aby ich mohli zjesť, ale už zdobené farbením nazeleno v odvare zo švihulia alebo ďalšími zaujímavými odtieňmi vďaka vareniu v odvare z červenej alebo zo zlatej cibule. Vajíčko sa varilo aj prekryté rastlinkou, čo na ňom zanechávalo pekné reverzné vzory.

Po ukončení pedagogického gymnázia v Trenčíne pôsobila Božena Adamicová ako učiteľka v Sološnici na Záhorí a v Ivanovskej doline v Melčiciach v okrese Trenčín, neskôr aj vo vyšších funkciách na základných školách v Trenčíne. Popri zamestnaní diaľkovo vyštudovala výtvarnú výchovu na Vysokej škole pedagogickej v Trnave a aj to bol dôvod, prečo jej vzťah k ručným prácam a výtvarnej tvorbe pretrval aj v dospelosti.

Raz sa pri spoznávaní nových techník dostala v obci Selec pri Trenčíne ku krasliciam oblepovaným močiarnou trávou sitinou. Technika zdobenia ju zaujala a rozhodla sa vyskúšať ju. Zohnala si sitinu, no neovládala postup a oblepovanie sa jej nedarilo. Preto sa radšej rozhodla vyskúšať zdanlivo jednoduchšiu techniku oblepovania bavlnkou. A hneď prvé kraslice jej roku 1986 uverejnili v časopise Dorka.

V Moravskom Lieskovom sa konopné nite určené na šitie farbili v odvaroch. Podľa sily odvaru získali sýtooranžovú farbu, ktorú nazývali žeravá, alebo po dlhšom namáčaní farbu hrdze, ktorú nazývali hrdzavá. Túto tradičnú farebnosť využíva pri oblepovaní kraslíc aj Božena Adamicová, hoci farebná škála jej bavlniek je bohatšia. Vzory si vymýšľa aj sama, no mnohé čerpá z pôvodnej výšivky, napríklad z prieramkov ženských rukávcov. Inšpiruje sa tiež vzormi, ktoré vznikali neskôr a boli vyšívané trojím – čiernou, červenou a bielou alebo žltou kupovanou niťou. V snahe dosiahnuť autenticitu pôvodných farieb z Moravského Lieskového kombinuje bielu a hrdzavú, žltú a bielu, žeravú a bielu, niekedy žeravú a čiernu alebo hrdzavú a čiernu.

Inšpiruje sa rastlinnými motívmi (napr. kvetom čemerice), ale uplatňuje aj geometrické vzory. Ako dekoratívny prvok umne využíva tiež prázdne línie a dôvtipné rozloženie príbuzných farieb, keď v kombinácii pôsobia, akoby sa do seba vlievali. Zoskupenie bavlniek na inom type jej kraslíc zas vzbudzuje kinetický dojem. Perlovky kladie dve až tri naraz, tretia tvorí líniu.

Vyfúknuté vajíčko natiera rozriedeným lepidlom z bielej lepiacej pasty. Po zaschnutí natiera kúsok, ktorý práve chce oblepovať, tenkým štetcom a aplikuje naň bavlnku. Aby sa dala dobre tvarovať, nesmie lepidlom presiaknuť. Vajce možno pri práci držať len na suchom mieste, aj preto zdobí naraz aj desať kusov. Pri niektorých vzoroch si na vajci ceruzkou naznačí stredovú čiaru, od ktorej sa bavlnka odvíja už akoby sama.

Roku 1997 nadviazala spoluprácu s ÚĽUV-om. Roku 2000 publikovala svoje vedomosti o ľudovom odeve v Moravskom Lieskovom v knihe Ľudový textil a odev v Moravskom Lieskovom. A tajomstvo bavlnkou oblepovaných kraslíc si nenecháva pre seba. V Moravskom Lieskovom, ale aj v Bratislave, viedla krúžky ručných prác pre deti i ženy, ktorých súčasťou bolo aj zdobenie vajíčok oblepovaním.

Roku 2010 bola ocenená titulom majsterky ľudovej umeleckej výroby za zachovávanie a rozvíjanie pôvodnej techniky oblepovania kraslíc perlovkou.
(Zdroj: Čechmánková, N.: Božena Adamicová – vyšívané kraslice. In: Remeslo, umenie, dizajn. 12, 2011, č. 1, str. 24 – 25.).