Narodil sa roku 1902 vo Veľkej Lúke, kde prežil celý svoj život. Dlhé roky pracoval ako robotník na železnici a popritom roľníčil.Aktívne začal s výrobou v roku 1919. Pre ÚĽUV začal vyrábať od roku 1955 valašky v spolupráci s Petrom Krnáčom, ktorý mu na ne zhotovoval kovové sekerky. Neskôr k nim pridal aj kazety, fujary a píšťalky, ktoré patrili z...
Narodil sa roku 1902 vo Veľkej Lúke, kde prežil celý svoj život. Dlhé roky pracoval ako robotník na železnici a popritom roľníčil.Aktívne začal s výrobou v roku 1919. Pre ÚĽUV začal vyrábať od roku 1955 valašky v spolupráci s Petrom Krnáčom, ktorý mu na ne zhotovoval kovové sekerky. Neskôr k nim pridal aj kazety, fujary a píšťalky, ktoré patrili z hudobnej stránky svojho času k najlepším na Slovensku. Ešte väčšmi však bola oceňovaná dekoratívna zložka jeho diel, ktorú docieľoval vybíjaním dreva kovom. Pôvodne táto technika slúžila na spevňovanie materiálu a zamedzovala praskaniu dreva, no časom získala aj estetický charakter.
Na výrobu hudobných nástrojov používal javorové, jaseňové a bazové drevo, valašky a kazety zhotovoval zo slivkového dreva. Výsledné produkty mali charakteristickú tmavohnedú až čiernu farbu, na ktorej sa pekne vynímal vbitý mosadzný alebo alpakový ornament. Výslednú farbu dreva dosahoval viacnásobným striedaním morenia a opaľovania dreva. Na morenie používal koncentrovanú kyselinu soľnú a akýkoľvek druh oleja, ktorým potrel drevo a následne ho opaľoval nad veľkou vatrou. Pri opaľovaní musel dávať pozor, aby silný plameň neprepálil steny výrobku. Výnimkou bolo slivkové drevo, ktoré získalo tmavú farbu po ponorení do nehaseného vápna.
Jeho práca sa vyznačovala kvalitou a precíznosťou. Na vybíjanie ozdôb používal mosadzný a alpakový plech hrubý 0,2 mm. Plech zmäkčoval zohrievaním na rozžeravenej pahrebe a takto upravený ho strihal ostrými nožnicami na pásiky hrubé 1 – 1,5 mm. Pred ďalším strihaním zabrúsil vonkajšiu hranu plechu jemným pilníkom, aby bola ostrejšia a z neho zhotovená cifra ľahšie vnikla do dreva. Ozdoby tvoril buď z rovných pásikov, ktoré ohýbal rôzne zahrotenými kliešťami do koliesok, srdiečok, polkrúžkov, mesiačikov či lupienkov, alebo používal zvlnený plech. Ten vytvoril prehnaním pásika plechu pomedzi dve ozubené kolieska prístroja, ktorý si na tento účel zhotovil sám. Z takto upraveného plechu formoval ozdoby v tvare vežičiek, trojuholníčkov, oblúčikov za pomoci jemných klieští. Ozdoby vbíjal do dreva kladivkom, pričom kvalita práce závisela od rovnomernosti úderov a uhla dopadu kladiva. Hotový výrobok ešte dohladka vyšmirgľoval a na záver potrel priesvitným lakom.
Inšpiračným zdrojom pri ornamentoch mu bola starodávna valaška zhotovená neznámym majstrom – z nej odpozoroval charakter ornamentu a čiastočne i technológiu výroby. Zdokonaľoval sa neustálou praxou nielen technicky, ale aj v kladení ornamentov. Ornamenty si nepredkresľoval, pripravené ozdobné prvky vbíjal rovno do dreva a kombinoval ich v rôznych variáciách. Používaný ornament mal charakter geometrický a obyčajne sa striedal s rastlinnými motívmi. Efekt bol znásobený ešte farebnou kombináciou žltého mosadzného plechu a bieleho alpakového, ktoré v tmavom dreve veľmi dobre vynikli. V technike, ktorú používal, bol svojho času jediný výrobca. Časom stráveným v jeho dielni pri výpomoci sa jej však priučil aj ďalší Veľkolúčan Ondrej Kišík, ktorý po jeho smrti začal vyrábať pre ÚĽUV jeho sortiment.
Roku 1960 bolo majstrovstvo Juraja Benedika ocenené titulom majster ľudovej umeleckej výroby v odvetví vybíjania dreva kovom.