Narodil sa roku 1909 a v prvej svetovej vojne stratil otca. Vyučený murár a obuvník sa prvý raz stretol s umeleckým spracovaním kože roku 1933 vo Vysokých Tatrách, keď pomáhal vyrábať upomienkové predmety pre majiteľa bazára na Štrbskom Plese. Postupne si vypracoval svoj vlastný štýl, inšpirovaný záujmom a dopytom turistov. Od roku 1939 ho v práci odborne usmerňovala Dr. Ema...
Narodil sa roku 1909 a v prvej svetovej vojne stratil otca. Vyučený murár a obuvník sa prvý raz stretol s umeleckým spracovaním kože roku 1933 vo Vysokých Tatrách, keď pomáhal vyrábať upomienkové predmety pre majiteľa bazára na Štrbskom Plese. Postupne si vypracoval svoj vlastný štýl, inšpirovaný záujmom a dopytom turistov. Od roku 1939 ho v práci odborne usmerňovala Dr. Ema Marková, predsedníčka novoutvoreného Spolku pre zveľaďovanie domáckej výroby na Slovensku, s ktorým Adam Beťko spolupracoval.
V povojnovom období sa zamestnal vo výrobnom družstve Ďumbier v Liptovskom Mikuláši, kde sa okrem upomienkových predmetov vyrábali aj opasky a krpce pre folklórne súbory. Práve on vyhotovil prvé krpce pre folklórny súbor Lúčnica. Od polovice 50. rokov a vyňatí výrobných družstiev spod patronátu Ústredia ľudovej umeleckej výroby sa stal jedným z prvých individuálnych spolupracovníkov ústredia. Tu si v spolupráci s výtvarníkmi osvojil funkciu zošívania jednotlivých častí úzkym remienkom, ktorý dokázal uplatniť aj ako prvok výzdoby. Vyrábal predovšetkým drobné úžitkové predmety – puzdrá na nože, kľúče či na perá, obaly na knihy, záložky, peňaženky, remienky na hodinky, náprsné tašky, kabelky.
Niektoré vzory na kovové raznice si navrhoval sám, pričom vychádzal zväčša z piešťanských a oravských výšiviek. Po druhej svetovej vojne si väčšinu razníc objednával z umeleckého rytectva Otčenášek v Prahe, od 60. rokov mu ich vyhotovovali nástrojári z Tesly Liptovský Hrádok, predovšetkým známy kovorytec Jaroslav Budiš.
Postaral sa aj o to, aby jeho umenie nezaniklo, a vychoval si nástupkyňu Želmíru Staroňovú, ktorá nadviazala na jeho skúsenosti a umelecký cit. Jeho výrobky boli známe aj v zahraničí, roku 1958 nimi reprezentoval napríklad na Svetovej výstave v Bruseli. Roku 1964 získal za svoje majstrovstvo osvedčenie o priznaní kvalifikácie majster ľudovej umeleckej výroby.
(Zdroj: Zuskinová, I.: Liptov – ľudové umenie. Umenie a remeslo v živej tradícii. Liptovský Hrádok: Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny 2017; Migaľa, D.: Adam Beťko povýšil remeslo na umenie. In: MY náš Mikuláš, 29. 12. 2009)