Stavebný inžinier Mikuláš Derevjaník sa k drotárstvu dostal prostredníctvom návštevy Považského múzea v Žiline a jeho expozície drotárstva. Zamrzelo ho, že tam nenašiel informácie o spišských drotároch ani exponáty, keďže aj jeho otec určitý čas pracoval ako drotár a bol s týmto zamestnaním na vandrovke v Rumunsku. V rodine bola téma drotárstva aktuálna, keďže Jarabina je drotárstvom známa už od začiatku 19. storočia (Čaplovič, 1821). Intenzívne sa začal venovať výskumu a dokumentácii drotárstva, a aby lepšie porozumel drotárskym technikám, začal sa najprv priučovať a potom aj sám pracovať s drôtom a s plechom.

Vyvrcholením jeho práce je pripravovaná publikácia o spišských drotároch, ktorú by chcel vydať v najbližších rokoch. V roku 2007 mu spoluautorsky vyšla monografia rodnej obce Jarabina, kde spracoval aj časť o drotárstve.

V súčasnosti je mu drotárstvo a jeho dokumentácia koníčkom. Snaží sa zachovať autentickosť výrobného sortimentu a techník jarabinských drotárov, čo chce realizovať aj formou kurzov.

Drotárčinu bol predvádzať v skanzene v Nowom Sączi a v Prudniku v Poľsku, kde sa stretlo vyše 400 remeselníkov z Čiech, Poľska a zo Slovenska.