cechmajster Cechu Kováčov a Umeleckých kováčov,

CKaUK vznikol v roku 2008. Cech je dobrovoľným združením občanov, ktorá združuje špecialistov v obore tradičnej kováčskej výroby a účelne chráni ich záujmy. Prioritou cechu je zachovanie tradičného remesla našich starých otcov, ako aj jeho zveľaďovanie. Členom cechu sa môže stať každý občan SR, ktorý má Viac ako 18 rokov, je vyučeným kováčom alebo samoukom ktorý preferuje tradičné opracovanie kovu za tepla v kováčskej vyhni.

Kováčske remeslo robí už 11 rokov a za túto dobu dostal mnoho uznaní diplomov a ocenení. Také najvzácnejšie je zaradenie do Biografického a náučného slovníka južného Zemplína, knihy o významných Slovákoch, ktorý pôsobia na južnom Slovensku.

Narodil sa v Trebišove, vyštudoval SOU Ž v Košiciach kde v 1993 aj zmaturoval. Prechádzal rôznymi zamestnaniami a v 2001 roku sa zamestnal v jednom strojárskom podniku v Trebišove, kde prvýkrát privoňal k železu. Pracoval ako majster na obrobni a doma v garáži si založil malú kutilskú dielničku o rozlohe 15 m2. Práca s kovom ho začala veľmi baviť. Zo začiatku vyrábal menšie veci ako svietniky, ale po dvoch mesiacoch dostal ponuku na výrobu kovanej brány. Neskôr opustil zamestnanie a venoval sa kováčstvu naplno.
V dnešnej dobe má za sebou mnoho zrealizovaných zákaziek a preto aj musel vystavať nové dielne na podnikanie. Dnešná rozloha je cez 500 m2 hál. V roku 2004 postavil zmenšeninu Eiffelovej veže v mierke 1:50 zo železa. Dva roky mu trvalo zozbierať materiály na postavenie takéhoto diela. V roku 2006 pred dom vystavil túto stavbu. O týždeň na to, sa roztrhlo vrece z novinármi, televíznymi štábmi a rôznymi agentúrami. Ostal milo prekvapený a zaskočený. Vôbec nečakal takúto reakciu. O dva roky na to postavil šikmú vežu v Pise /železo/, na ďalší rok to bola zemeguľa na ľudských rukách /železo/ a posledná práca je Socha Slobody. Je tepaná z medeného plechu. Jeho diela propagovali rôzne televízie a časopisy – JOJ, Markíza, STV, TA3, Nový Čas, SME, Život, Televízia Pravda, Slovenský Rozhlas , Expres…./ Momentálne má už zrealizovaný Holandský veterný mlyn /železo/ a Big-Ben z Londýna/železo/. Pokračovať bude na arabskom skvoste Hotel Burjn Al Arab zo Saudskej Arábii. Rozhodol sa, že bude vyrábať postupne všetky známe diela z rôznych krajín sveta. Krajiny si vyberá náhodne, ale uvažuje o ankete kde, by ľudia vybrali ďalšiu stavbu.
Všetky tieto diela má vystavené pred domom. Starosta obce ho poprosil, či by ich nemohol rozmiestniť po celej dedine. Bol by ale radšej, keby všetky tieto diela boli umiestnené na dôstojnejšom mieste, ako je kus pozemku popri ceste druhej triedy – napríklad v Bratislave na Kuchajde. Denne sa u neho zastaví niekoľko automobilov a dokonca aj autobusy z ľuďmi, ktoré prechádzajú cez dedinu.
24.06.2011 v Novom Čase, vytipovali 5 najlepších miest na dovolenku na Slovensku, bol na štvrtom mieste. Navštevuje rôzne jarmoky a rôzne kultúrne, spoločenské akcie, kde predvádza kováčske remeslo na otvorenom ohni, kuje železo zahorúca. Vždy si vyberie nejaké dieťa, aby mu prišlo pomôcť. Má veľkú radosť, keď vidí tie šťastné očká, vyplazený jazyk a ako sa snažia trafiť z ťažkým kladivom po žeravom železe. Myslí si, že zachovanie tradičného remesla je pre každého poctivého kováča prioritou, že naše deti si zaslúžia aby vedeli ako naši starý otcovia ťažko pracovali a hlavne, by mali vedieť ako sa železo kuje.
Ďalším jeho snom je zriadenie Kováčskeho múzea. Vlastní niekoľko sto pomôcok, náradí pre kováčov, ktoré sa datujú do roku 1860. Chce zriadiť starú kováčsku dielňu z kováčskym mechom a všetkým čo patrí ku kováčskej dielni a predvádzať kováčstvo pre širokú verejnosť, ale najme pre deti zo škôl. Mali by chodiť na exkurzie, kde by si vyskúšali toto remeslo. Hravou formou by ich navodili do doby minulej. Zúčastňuje sa na rôznych kováčskych stretnutiach a podujatiach na Slovensku, v Čechách v Maďarsku, Ukrajine, Rakúsku, Slovinsku a Poľsku.