Rodák z Mysleníc sa ku keramickému remeslu dostal počas učenia v Slovenskej ľudovej majolike v Modre. V škole si osvojil všetky potrebné keramické zručnosti (točenie na kruhu, maľbu, výrobu foriem) a naplno rozvinul svoj talent a lásku ku keramike. Po vyučení sa zamestnal v Západoslovenských tehelniach v Pezinku, kde sa podieľal na založení výroby dekoratívnej keramiky. V rokoch 1971 – 1975 spolupracoval s Ústredím ľudovej umeleckej výroby, ale postupne sa odklonil od tradičnej majoliky a našiel si vlastný štýl, ktorý ho veľmi rýchlo posunul do sveta umenia.
Možnosť realizácie vlastného cítenia sa mu otvorila v oblasti figurálnej plastiky a svojím vkladom do figurálnej a monumentálnej tvorby sa zaradil medzi najvýznamnejších tvorcov keramiky na Slovensku. Jeho rukopis najmä v spracovaní figúry, akoby vytočenej na hrnčiarskom kruhu, je nezameniteľný, hoci spôsobom glazovania i dekorovania ostáva verný svojmu východiskovému zdroju – modranskej majolike.
Výrazná je poetizácia až baladickosť jeho postáv. Sakrálnu oblasť reprezentujú Madony, Piety, ako autorova metafora všadeprítomného zrodu a smrti, ako aj postavy svätcov a svätíc. Svetské námety našiel v motívoch Jánošíka, zbojníkov, muzikantov, remeselníkov, vinohradníkov. V plastikách s rozprávkovými témami sa zas otvoril svetu večnej fantázie a detskej radosti zo života. Monumentálna tvorba, záhradné plastiky i vtipné keramické úle zas odhaľujú jeho zmysel pre humor.
Významnou kapitolou v živote Jozefa Franka je kachliarstvo. Vracia sa v ňom do ďalekej minulosti, popritom však hľadá nové výrazové i technologické možnosti, podmienené dokonalou znalosťou zákonitostí tohto remesla i vlastným výtvarným videním sveta. Navrhovaniu kachľových pecí a kozubov sa venuje od začiatku 90. rokov minulého storočia, pričom diela realizuje od projektovania až po stavbu. Do jeho kachliarskeho sortimentu patria aj historické kachľové objekty, murované pece, záhradné kozuby i ťažké pece s dlhou akumuláciou.
Ako aktívny výtvarník realizoval viacero autorských výstav. Roku 2004 bola zriadená stála expozícia jeho sakrálnej tvorby v Starej radnici v Pezinku. Jeho figurálne diela sa nachádzajú vo viacerých múzeách a galériách na Slovensku (Historické múzeum SNM v Bratislave, Etnografické múzeum SNM v Martine, Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre, Západoslovenské múzeum v Trnave, Múzeum mesta Bratislavy, Malokarpatské múzeum v Pezinku, Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne, Slovenská národná galéria v Bratislave) a tiež v mnohých súkromných zbierkach. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení. Istý čas pôsobil aj vo funkcii predsedu Cechu kachliarov Slovenska.
Azda najlepšie vystihujú podstatu tvorby autora jeho vlastné slová: „Do keramického remesla som sa zamiloval. Očarilo ma a stalo sa mojím osudom. V mojom živote dominuje iba jedna najsilnejšia vášeň, a tou je tvorba. Hovorí sa, že dielo musí mať niečo do seba. To niečo, čo nevieme alebo nedokážeme pomenovať, je duša. A práve o tú mi ide. Stačí mi na to hlina a fantázia.“
Roku 2013 bol za svoje dielo ocenený titulom majstra ľudovej umeleckej výroby.
(Zdroj: Ševčíková, Eva: Jozef Franko: neodolateľné výzvy. In: Remeslo, umenie, dizajn, 15, 2014, č. 4, s. 14 – 15)