Alžbeta Gregorová sa narodila vo Zvolene. V súčasnosti žije striedavo v Banskej Bystrici a na Starých Horách, kde aj tvorí. So Starými Horami je prepojená od mladosti. Pochádzala odtiaľ aj jej stará mama – čipkárka Mária Chladná, ktorú ako dievča pravidelne navštevovala a učila sa od nej paličkovať prvé vzory starohorských čipiek. Mária Chladná spolupracovala aj s ÚĽUV-om (70. roky 20. storočia), dodávajúc výrobky do predajní, neskôr sa k nej pridala i teta A. Gregorovej Klára Čunderlíková. Druhý dotyk s paličkovanou čipkou nastal u Alžbety Gregorovej na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, kde študovala odbor výtvarná výchova. Tému diplomovej práce (r. 1975) si vybrala atypickú – veľkoplošnú paličkovanú čipku, v ktorej boli zahrnuté rôzne ukážky techniky a vzory na vzdelávanie. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia sa zamestnala ako učiteľka výtvarnej výchovy na základnej škole v Liptovskej Lúžnej, kde pôsobila 3 roky. V rámci vtedajších tvorivých aktivít učiteľov sa venovala paličkovaniu a zúčastnila sa aj na učiteľskej súťaži. Z Liptovskej Lúžnej sa presťahovala do Banskej Bystrice, tam až do roku 1989 pracovala na pozícii výtvarníčky vo výstavnom priestore miestneho kultúrneho strediska. Venovala sa rôznym typom výstav – tematickým i umeleckým. Počas aranžérskej práce mohla naplno využiť svoje výtvarné nadanie a kreativitu. Avšak v tom čase sa paličkovanej čipke nevenovala. Zlom nastal po roku 1989, keď jej zrušili pracovnú pozíciu výtvarníčky a ako slobodná mamička musela zvážiť, čo bude robiť ďalej. Urobila odvážny krok – rozhodla sa živiť paličkovanou čipkou. Následne v roku 1992 si založila živnosť so zameraním na výrobu paličkovanej čipky uplatnenú v odevnom dizajne (a má ju nepretržite dodnes). Na odevných kolekciách spočiatku spolupracovala s návrhárkou, počas tvorby spoločne kreovali jednotlivé modely a kompozície paličkovaných čipiek. V prvej kolekcii uplatnila tradičné vzory paličkovanej čipky na moderných, nositeľných odevoch – sakách, sukniach, vestách, blúzkach, šatách a pod. V ďalších kolekciách mala jej paličkovaná čipka už autorskú podobu – hľadala nové vzory, kombinovala materiály a atypicky ich umiestňovala na odevoch. Kolekciu odevov – viest – zhotovila paličkovaním z rôznych tenkých a hrubých bavlnených vlákien na princípe vpletania hrubého vlákna do siete (nosnej štruktúry), ako to bolo aj pri niektorých tradičných špaňodolinských čipkách. Pár modelov predala aj cez ÚĽUV. Vzhľadom na vysoké náklady a náročnú organizáciu odevnej výroby sa postupne zamerala na iný, rentabilnejší sortiment. Sústredila sa najmä na tvorbu rôznych adjustovaných detailov tradičnej paličkovanej čipky v podobe obrázkov (napnutých v ráme, adjustovaných pod sklom, v papierovej pasparte alebo zakomponovaných v pozdravoch). Oslovili ju repliky starých vzorov regionálnych  druhov čipiek. Vyberala si z nich detaily – či už to bola pásiková čipka, odevy, alebo okolky. Časom sa ako najžiadanejšie u zákazníkov vyšpecifikovali detaily soľnobanskej čipky v rôznych farebných variantoch, ktoré dodáva do ÚĽUV-u dodnes (pričom stále idú na odbyt). Tradičná šarišská čipka je farebná, čo A. Gregorová dodržiava aj vo svojej autorskej tvorbe. Napríklad jeden z motívov je presnou replikou starého vzoru s názvom Tri zúbky zo šarišskej čipky, ktorá sa zhotovovala na čepce. V ÚĽUV-e je táto čipka nazvaná Katedrála alebo Gotické okná. Pri inom tradičnom motíve nazvanom Koliesko (v ÚĽUV-e nazvaná Hviezda) zas pracuje spôsobom, že si selektuje detaily štruktúry zo starej predlohy a vytvára nové kompozície.Vzhľadom na to, že A. Gregorová má výtvarné vzdelanie, dokáže vytvárať vzory nielen sebe, ale aj iným čipkárkam. Keď je potrebné, upravuje a obnovuje furmy (predkreslené vzory, na ktorých sa paličkuje), najmä starohorských vzorov, pretože starohorskú čipku má preskúmanú a dokáže k nej pristupovať tvorivo. Skúsenosti má aj s odovzdávaním remesla začiatočníkom i mladým generáciám vo forme lektorovania, workshopov a individuálnych konzultácií. Jeden semester vyučovala základy paličkovanej čipky aj na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave. Na rôznych úrovniach spolupracovala s Jozefom Bajusom, Evou Cisárovou-Minárikovou a Luciou Koreňovou. Súčasťou jej pôsobenia na VŠVU bol aj Medzinárodný work+shop textilného designu pre študentov katedry úžitkového textilu, pod jej vedením so zameraním na paličkovanú čipku. Študenti sa mohli inšpirovať a vo svojich návrhoch kreatívne uplatniť túto textilnú techniku s použitím textilných materiálov z bavlnárskych závodov z Ružomberka. Takisto viedla kurz paličkovania pre začiatočníkov v ÚĽUV-e v Banskej Bystrici.