Vyrastala v šúpoliarskej obci Nesvady, kde v časoch najväčšej slávy v druhej polovici 20. storočia vyrábali zo šúpolia hádam v každej domácnosti. Mama u nich doma síce neplietla, pretože robila v škôlke a nemala čas, ale spoločne so sestrou plietli šúpoľové cégre už na druhom stupni základnej školy. Pomáhal im otec, ktorý vyrábal na cégre uši, i mama, ktorá strihala šúpoľové listy na pásiky, aby boli pripravené na ďalší deň. S ÚĽUV-om spolupracuje od roku 1965.

V produktívnom veku bola Valéria Gyűrűsiová zamestnaná ako krajčírka, neskôr sa vrátila k šúpoliu, pričom zručnosti si prehlbovala u faktorky nesvadských šúpoliarok Márie Kesziovej. Dnes zhotovuje výrobky z tenko stáčaného aj hrubo stáčaného šúpolia. Nebráni sa novým tvarom, má vynikajúco zvládnutú technológiu výroby. Na vyvzorovanie nového výrobku jej stačí fotografia, výtvarnú predstavivosť má v sebe. Potrebné formy jej zhotovuje miestny stolár, predtým jej ich vyrábal švagor (celkovo ich vyhotovil vyše sedemdesiat). Pletenie ju baví, pletie každý deň. V lete, počas horúčav, pletie aj cez deň, keď sa nedá vydržať pod fóliovníkom, v ktorých staršia generácia Nesvadčanov tradične pestuje zeleninu. Inak rada pletie po večeroch, v tichom období dňa, čomu sa naučila popri výchove svojich štyroch detí. Predstava, že by večer len pozerala televíziu, nie je pre ňu – vždy musí čosi vyrábať (predtým, ako sa pustila do výroby zo šúpolia, vypĺňala voľný čas vyšívaním či štrikovaním). Šúpolie okrem pestovania vlastnej kukurice získava aj zo zberov na iných poliach, keď jej ponúknu. Nazbieraný materiál suší vo fóliovníku alebo – ak je chladno – na radiátoroch v chalupe. Nie z každého šúpolia sa dá robiť všetko, niektoré je vhodnejšie na jemné pletenie, iné na hrubo stáčané šúpolie. Tomu prispôsobuje aj pestovanie rôznych druhov kukurice, keď rozdielna je aj farebnosť šúpolia (biele, žltkasté, červenkasté). Momentálne sa jej najviac páči biela odroda kukurice s dlhými klasmi i listami. Hotové výrobky niekedy aj farebne morí. Zhotovuje podložky, košíčky na stolovanie, prestierania, papuče, nebráni sa ani novým tvarom.

V roku 2009 získala za zachovávanie a rozvíjanie výroby úžitkových predmetov z tenko stáčaného šúpolia titul majster ľudovej umeleckej výroby.

Ďalšie informácie o výrobkyni a jej tvorbe nájdete v článku Nory Čechmánkovej Šúpolie, ktoré upokojuje v časopise RUD 4/2010.