Venuje sa atraktívnej tradičnej technike zdobenia vajíčok okovaním, ktorá bola v minulosti udržiavaná predovšetkým kováčmi. O technike okovania vajíčok, ktorá v druhej polovici minulého storočia zanikla, sa dozvedel roku 2000 v ÚĽUV-e, kde pôsobil ako lektor v rezbárskej dielni, keďže vyštudoval Stredné odborné učilište nábytkárske v Bratislave. Spočiatku nechcel veriť, že niečo také ako okované vajíčko je vôbec možné zhotoviť. No keď uvidel historické fotografie a prečítal si odborné články na túto tému, dal sa presvedčiť na výrobu kópie kraslice zhotovenej touto technikou do zbierkového fondu ÚĽUV-u. Skúsenosti s výrobou kovových ozdôb už mal, keďže v minulosti pomáhal svojmu otcovi zdobiť šperkovnice, ktoré vyrábal.
Odvtedy vytvoril vajíčok zdobených kovovými prvkami už viac než stopäťdesiat (stav z roku 2017). Pri tvorbe vychádza z domácich i zo zahraničných historických prameňov, hoci na Slovensku nie sú bohaté – päť okovaných vajíčok sa nachádza v zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, jedno v Tekovskom múzeu v Leviciach a jedno vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Zachované motívy aplikované na okovaných vajíčka boli z kováčskeho prostredia (kladivo, kliešte, pílka, podkovička), vyskytovali sa na nich však aj roky vzniku vajíčok, kríž či rastlinné motívy. Túto škálu zdobenia prebral aj Miroslav Homola.
Ako materiál mu slúžia slepačie vajíčka plnené prepáleným – vlhkosti zbaveným – pieskom. V takomto základe klince a nity, ktorými sa upevňujú ozdobné pliešky, dobre držia. Vystrihnuté predkreslené ozdobné prvky rôznej hrúbky z medeného, oceľového, bronzového a mosadzného plechu vybrúsi, povrchovo upraví vyklepávaním alebo leštením, navŕta do nich diery na klince či nity a ručne tvaruje, na každé vajíčko zvlášť. Vrch vajíčok zdobí ostrohou alebo krížom z plechu, na spodok upevňuje ako podstavu podkovičku, ktorú vykúva za studena z hrubého drôtu. Tvorbe sa venuje ako koníčku predovšetkým v zimnom období.