Okamihov, ktoré rozhodli, že sa chce venovať remeslu, bolo viac, veľmi ju však ovplyvnilo detstvo a dospievanie prežité na dedine. Rodičia jej ukázali, ako sa používajú aj vyrábajú rôzne predmety (otec v gazdovstve, mama a stará mama v textile), a veľa jej dala aj ľudová škola umenia, kde pod vedením akad. mal. Jána Halása spoznala rôzne výtvarné techniky. Sama si doma zhotovovala šperky z recyklovaných predmetov, šila hračky, oblečenie, doplnky, kreslila, skúšala výrobu keramiky.K drotárstvu sa dostala cez kurzy v ÚĽUV-e pod vedením L. Jurovatého ml. a O. Obertovej tesne po roku 2000 a toto remeslo ju očarilo. Začala študovať publikácie, zbierky v múzeách, neskôr aj informácie na internete, a dodnes ju dopredu posúvajú stretnutia s inými drotármi. Aktívne sa venuje výrobe od roku 2007.Diela, ktoré sa rozhodla tvoriť, tematicky odzrkadľujú jej postoj k životu. Svojou krásou aj významom ju inšpirujú rastliny, stromy i zvieratá a do jej portfólia patrí aj téma anjelov. Tradíciu vníma ako živý odkaz predkov, ktorý ponúka súčasníkom nové možnosti na sebarealizáciu. Pri šperkoch používa  postriebrený drôt, pri dekoračných a úžitkových predmetoch pozinkovaný, v tradícii sú ukotvené aj technologické postupy, ktoré využíva. Niekedy kombinuje drôt s drevom či polodrahokamom.Tvorba ju spája s predkami, poskytuje jej neobmedzené možnosti na umelecké vyjadrenie a je pre ňu tiež formou sebapoznávania a hlbokého oddychu. Zručnosti, ktoré nadobudla, rada posúva iným na kurzoch, ktoré buď sama organizuje, alebo ich vedie v regionálnych kultúrnych inštitúciách. Šíriac pritom svojím príkladom filozofický odkaz, že práca vlastnými rukami skvalitňuje život tvorcov.