Božena Janeková začala pracovať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v roku 1950 ako kreslička v krojovej dokumentácii. Keďže mala už predchádzajúce skúsenosti s paličkovaním a ďalšími textilnými technikami ako šitie, vyšívanie, viazanie, sieťovanie, ktoré nadobudla počas štúdia na strednej škole, vyslalo ju v rokoch 1956 – 1957 Ústredie ľudovej umeleckej výroby na kurz paličkovanej a šitej čipky do Školského ústavu umeleckej výroby v Prahe. Po návrate z pobytu v Česku pracovala najskôr ako výtvarníčka a vo svojej tvorbe sa zameriavala na materiály ako koža, perleť, slama, škrupina. V roku 1959 prevzala starostlivosť o odvetvie čipiek po svojej predchodkyni Anne Drobovej. Zriadením vývojového oddelenia prešla na pozíciu vývojovej pracovníčky pre oblasť čipky. Od roku 1978 až do odchodu do dôchodku v roku 1989 súbežne zastávala aj post vedúcej vývojového oddelenia. Prvé návrhy Boženy Janekovej s použitím paličkovanej čipky začali vznikať v roku 1960. Najpočetnejší súbor návrhov bol určený pre bytový interiér. Spomedzi nich sú najhojnejšie zastúpené kolekcie i solitéry úžitkovo-dekoratívnych textílií ako obrusy, prikrývky, stolovacie prestierania. Sú buď celopaličkované, alebo v kombinácii s tkaninou. V sedemdesiatych rokoch začala Janeková rozširovať návrhy čipiek o voľnú tvorbu – čo sa pretavilo do podoby obrazov a dekoratívnych závesov. Sortiment rozšírila aj o záložky do kníh. V svojich návrhoch vychádzala z motivickej i technologickej stránky z tradičných pásikových čipiek z Hlbokého, zo Slovenského Grobu, z Gemera, zo Solivaru a Spiša. Druhým východiskovým okruhom boli mnohopárové čipky na princípe kosej siete z oblasti Starých Hôr, Španej Doliny, Hontu a Novohradu. S čipkou pracovala vo viacerých polohách – od rekonštrukcie cez jej štylizáciu v rôznej miere až po úplne nové motívy vo voľnej textilnej tvorbe. Pri výbere nití uprednostňovala ľan, konope, bavlnu, pri nástenných dekoráciách i vlnu. Ladila ich s dobovým, ÚĽUV-u blízkym, tzv. zrebeným štýlom, vynikajúcou
striedmosťou farieb, úspornosťou výrazových a technických prostriedkov. Svoju voľnú tvorbu obohatila o kolekciu náhrdelníkov z ľanu alebo lurexu, prípadne ich kombináciu. V oblasti módnej tvorby ÚĽUV-u spolupracovala s Evou Kováčovou, ktorej modely dotvárala čipkou, prípadne paličkovanými odevnými doplnkami. Textílie podľa návrhov Boženy Janekovej boli prezentované na samostatných i kolektívnych výstavách doma i v zahraničí (napríklad Banská Bystrica 1964, Vamberk a Antverpy 1975, Brusel 1976, Bratislava 1977, 1990 a 2004, Senica 1978, Nové Zámky 1979, Rotterdam 1987), na medzinárodnej prehliadke bižutérie v Jablonci nad Nisou (1981, 1983). Za kolekciu prikrývok na medzinárodnej výstave ľudových umeleckých remesiel v bulharskom meste Orešak získala 1. cenu (1981) a 3. cenu (1984). Motív jedného z jej prvých návrhov sa dostal v roku 2003 na prebal série známok, ktoré vydala Česká pošta pod názvom Tradice lidové tvorby – krajky. Paličkované čipky podľa návrhov Boženy Janekovej sa s obľubou vyrábajú v ÚĽUV-e dodnes.

Mária Mizeráková

ÚĽUV 1945 – 1989, Remeslo so značkou